Antoni Gaudí
Kde sa slávny Katalánec narodil? Presne sa vie iba to, kedy sa narodil a kde ho pokrstili. Podľa záznamov prišiel na svet 25. júna 1852 ako Antoni Gaudí i Cornet, či to bolo v Reuse alebo v Riudoms, sa nevie. Kým jeho školské a iné doklady uvádzali Reus, on sám neskôr často hovoril, že jeho rodiskom je Riudoms. Presný je len záznam o krste v kostole v Reuse, kde ho deň po narodení pokrstili. V Reuse strávil aj detstvo. Jeho otec Francesc bol kováč, ktorý sa špecializoval na výrobky z medi, matka Antònia Cornet pochádzala z rovnakej rodiny kováčov, ktorí sa venovali medi. Umelecké cítenie zrejme Antoni zdedil po oboch líniách svojich predkov. Sám neskôr tvrdil, že ako syn, vnuk a pravnuk rodiny, v ktorej sa vyskytovalo toto remeslo, zdedil zrejme schopnosť vizualizovať tvar, formu a farby. To sa ukázalo, už keď ho otec toto remeslo učil a, samozrejme, aj oveľa neskôr, keď sa stal slávnym architektom. Vráťme sa ale ešte do jeho detstva. Antoni bol najmladším z piatich detí rodiny, ale len tri sa dožili aj dospelosti.
Ako osemročný nastúpil Antoni do školy v Reuse, kde síce nebol najlepším študentom, ale vynikal v geometrii a aritmetike, kreslení a dostal aj humanitné vzdelanie. V sedemnástich sa presťahoval do Barcelony, kde onedlho dokončil strednú školu a potom sa začal 21-ročný mladík pripravovať na tamojšej univerzite na to, aby mohol študovať architektúru. Ani tam však nepatril k najlepším poslucháčom, viac ako oficiálnemu vyučovaniu sa venoval tomu, čo ho naozaj zaujímalo a študoval sám. Samozrejme, popri štúdiu aj pracoval, už ako 24-ročný robil rôzne remeselné práce pre svojho učiteľa Leandra Serrallacha a neskôr pre architekta Villara. V tom čase mu zomrela matka, a dokonca aj starší brat Francesc, ktorý práve skončil štúdium medicíny. Nešťastné udalosti prispeli k tomu, že sa jeho otec rozhodol predať dom, v ktorom žili a presťahovať sa do Barcelony.
Keď v roku 1878 ukončil 26-ročný Antoni štúdium na architektúre, jej riaditeľ Elies Rogent mu odovzdával diplom so slovami: „Dali sme tento akademický titul alebo bláznovi, alebo géniovi. Čas ukáže.“ Toho času však nebolo treba tak veľa, aby sa ukázalo, že Antoni nie je blázon, ale nesmierne originálny architekt, ktorý dokáže premeniť inšpiráciu z prírody na dychvyrážajúce neobyčajné stavby.
Láska na celý život - bazilika Sagrada Família
Svojim spolupracovníkom povedal: „Všetci moji dobrí priatelia sú mŕtvi, nemám už žiadnu rodinu ani klientov, žiadny majetok, ani nič iné. Teraz sa môžem naplno a celý odovzdať práci pre cirkev.“ Vráťme sa však k tomu, ako sa k práci na tejto výnimočnej zakázke dostal. Veľkolepú baziliku Sagrada Família naplánoval architekt Villar v roku 1882 na podnet kníhkupca Josepa Mariu Bocabellu. Keď však Villar odišiel o rok neskôr do dôchodku, dostavbu tohto chrámu ponúkli najprv architektovi Martorellovi, pre ktorého vtedy pracoval aj Antoni Gaudí. Martorell ponuku odmietol, ale odporučil Gaudího, ktorý výzvu prijal a plány baziliky kompletne zmenil. Samozrejme, spolupracoval s tímom ľudí a architektov, z ktorých sa potom stali zvučné mená katalánskej architektúry. Do práce na bazilike sa tak pohrúžil, že žil priamo vedľa nej – miestnosť používal ako svoj ateliér, v ktorom pripravoval modely, robil skice a kresby, ako sochársky ateliér či fotoštúdio. Dobre vedel, že Sagradu Famíliu nedokončí. „Nemám najmenší dôvod nepovedať, že viem, že nedokážem dostavať tento chrám. Zostarnem, ale po mne prídu ďalší. Čo však musíme zachovať, je duch tejto práce, jej život závisí od generácií, ktorým ju zveríme, a s ktorými bude žiť a je spojený,“ povedal. Architekt Gaudí však uvidel dokončenú iba jednu vežu so zvonicou, dostavali 30. novembra 1925. Netušil, že ďalšie veže baziliky už neuvidí inak, ako len na modeli.
Osud totiž nedoprial výnimočnému architektovi dlhý život. Keď 7. júna 1926 odchádzal Gaudí z práce, povedal jednému zo svojich robotníkov: „Príď zajtra čerstvý a skoro ráno, pretože ideme robiť skutočne krásne veci.“ Čo mal však na mysli, sa už nikto nedozvedel. Po ceste ho totiž zrazila električka číslo 30. Bol vážne zranený, ale keďže v tom čase sa už neobliekal švihácky a elegantne ako v mladosti, ľudia si ho nevšímali, mysleli si, že ide o nejakého tuláka alebo bezdomovca. Dokonca ho taxikár odmietol naložiť a odviezť do nemocnice. Veľký katalánsky architekt sa totiž nerád fotil a predvádzal v médiách, takže ľudia jeho tvár veľmi nepoznali. Gaudí umrel tri dni po nehode, 10. júna 1926. Bol na vrchole svojej kariéry, o dva týždne mal osláviť svoje 74. narodeniny. Na jeho pohreb prišli tisícky ľudí, Barcelona sa so svojím najslávnejším architektom prišla úprimne rozlúčiť. Truhlu s jeho telom uložili do krypty Sagrady Famílie, ktorej venoval svoj život. Katedrála bola vtedy hotová tak na 15 až 25 percent.
Zdroj a viac informácií: zivot.azet.sk/clanok/9549/svoje-celozivotne-dielo-nedokoncil-lebo-ho-zrazila-elektricka.html